Keď kráčame na cintorín - či už na pohreb alebo na hrob blízkeho - je nám úplne jasné, že sa jedná o mŕtvych. Rátame s tým. Modlitba za jeho dušu, možno spomienka, svieca či kytica, a potom sa rýchle otočíme na podpätku a ideme pekne domov, žiť si ďalej svoj život. Akosi sa necítime veľmi dobre vo svete mŕtvych ...
Bolo by však obrovskou chybou hľadať na cintoríne mŕtveho Krista. Tu ho nenájdeme, tak isto, ako ho nenašli ani ženy, ktoré sa vo veľkonočné ráno vybrali k hrobu pomazať vonnými olejmi Ježišovu mŕtvolu. Im adresované slová anjela od Kristovho hrobu znejú cez storočia ako výčitka aj pre nás: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal zmŕtvych!“ Inými slovami: Nehľadaj len nejakého historického Krista, ktorého už dejiny pochovali a zaradili do dejepisu. Nehľadaj len akéhosi filozofa, ktorý ťa poučí z múdrych kníh minulosti. Nehľadaj len zakladateľa úspešného náboženského systému, ktorý sa zaslúžil o humanizmus. Nie. Ide o viac. Hľadaj v dnešný deň živého Ježiša Krista, Božieho syna, ktorý vlastnou silou vstal z mŕtvych, žije, je blízko teba a má moc zmeniť tvoj život. Má moc darovať ti život, ktorý nekončí. Ale aj moc požadovať od teba vieru a lásku, vyjadrenú túžbou poslúchnuť Božie príkazy a rady. On chce i tvoju snahu napraviť zlo, ktoré si niekedy spôsobil a tak vlastne vstať s ním zmŕtvych už teraz.
Tajomstvo Veľkej noci, s temnou hrôzou ukrižovania, ale aj radostným úsvitom tretieho dňa vzkriesenia v sebe nesie hlboký odkaz a výzvu pre každého obyvateľa zeme: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Boh dal všetko. A čaká slobodnú a radostnú odpoveď od človeka, ktorý chce žiť novým životom. Dostane ju? Aj odo mňa?
Blažej Čaputa, dekan - farár