Túto korunku nadiktoval Pán Ježiš sestre Faustíne vo Vime 13.-14. septembra 1935 ako modlitbu na uprosenie a zmiernenie Božieho hnevu (D 474-476).
Keď sa modlíme túto korunku, obetujeme Bohu Otcu "telo a krv, dušu i božstvo" Ježiša Krista na uprosenie za hriechy svoje, blízkych i celého sveta. Takto zjednotení s Ježišovou obetou sa odvolávame na tú lásku, ktorou Nebeský Otec obdaroval svojho Syna a v ňom všetkých ľudí.
V tejto modlitbe prosíme o "milosrdenstvo pre nás i celý svet" a zároveň napĺňame skutok milosrdenstva.
Ak sa veriaci modlia s dôverou a splnia podmienky dobrej modlitby (pokora, vytrvalosť, úmysel zhodný s Božou vôľou), môžu očakávať splnenie Kristových prisľúbení, ktoré sa týkajú zvlášť hodiny smrti: milosť obrátenia a pokojnej smrti dosiahnu nielen osoby, ktoré odriekajú túto korunku, ale taktiež umierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami.
"Keď sa pri zomierajúcom budú modliť túto korunku," povedal Ježiš, "uzmieri sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplaví dušu." (D 811)
Základné prisľúbenie znie: "Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť (D 1541), (...), ak to bude v zhode s mojou vôľou." (D 1731) Lebo všetko, čo nie je v zhode s Božou vôľou, nie je dobré pre človeka a zvlášť pre jeho večné šťastie.
"Keď sa modlíš túto korunku," povedal na inom mieste Pán Ježiš, "približuješ ľudstvo ku mne. (D 929) Duše, ktoré sa budú modliť túto korunku, zahrnie moje milosrdenstvo v živote a zvlášť v hodine smrti." (D 754)